bodymindcoach.sk | Prečo je nevyhnutné predefinovať význam slova „ÚSPECH“, alebo inak – potrebujeme najprv skolabovať, aby sme sa naučili mať radi sami seba?
671
post-template-default,single,single-post,postid-671,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-3.7,menu-animation-underline,wpb-js-composer js-comp-ver-5.0.1,vc_responsive

Prečo je nevyhnutné predefinovať význam slova „ÚSPECH“, alebo inak – potrebujeme najprv skolabovať, aby sme sa naučili mať radi sami seba?

Už veľmi dlhú dobu som chcela napísať článok, v ktorom by som mohla zdieľať svoje skúsenosti o tom, aký katastrofálny dopad majú veľké ambície a túžba po úspechu na náš život, predovšetkým na naše zdravie… keď nám chýba sebaláska, schopnosť akceptovať samých seba takých aký sme a to najmä v situáciách, kedy sa nám nedarí.

Viem, znie to celé veľmi zvláštne a najzvláštnejšie na tejto celej téme je, že mnohí ľudia ani nevedia, ako a v čom sa vlastne prejavuje seba akceptácia a sebaláska. Veľa ľudí má tendenciu to vnímať až ezotericky a tak nejak, neuchopiteľne, vágne.

Keď si však pozriete interview k tejto téme s jednou z najbohatších a najúspešnejších žien – Ariannou Huffington v TheEllenShow https://www.youtube.com/watch?v=Ef5ubeRBShk som si istá, že sa váš uhol pohľadu zmení.

Ja sama som ešte celkom nedávno nemala poňatia, čo mám vlastne robiť, aby som bola schopná samu seba akceptovať a mať rada, takú aká som. Veľmi náročné životné okolnosti vrátane kolabujúceho zdravia ma donútili vyhľadať poradenstvo profesionálneho psychológa a kouča, zmeniť stravovanie, prestať tvrdo trénovať, vlastne som nedokázala trénovať vôbec. Začala som sama cvičiť jógu, čo bolo v poriadku, pretože som v podstate vyštudovala aj tanec a navyše som certifikovaný tréner fitness a pilates a môj vtedajší manžel – výborný fyzioterapeut ma presne inštruoval čo je pre mňa ok a na čo si mám dávať pri mojej diagnóze pozor, aby som si neublížila. Naučila som sa meditovať, pretože po niekoľko násobnom burnout-e som nebola schopná spávať, srdce mi neustále búšilo, v hlave mi vírilo milión myšlienok a nedali sa zastaviť. Prepadávali ma paniky a úzkosti takých rozmerov, že som už prestávala veriť, že môj život bude ešte niekedy „normálny“.  

Po jednom z prvých stretnutí u pani psychologičky, ktorá mi je svojím ľudským prístupom doteraz úžasnou oporou, som odchádzala práve s touto výzvou: naučiť sa mať rada samú seba a akceptovať sa takú aká som. Zároveň som si uvedomila, že v takýchto ťažkých situáciách je potrebné osloviť  človeka, ktorý ma správne povedie. Pretože aj napriek tomu, že sama som certifikovaný NLP practitioner (Neuro-Linguistic-Programming) a Kouč a výrazným spôsobom mi boli a sú nápomocné najnovšie poznatky z oblasti neurovedy, kvantovej fyziky a epigenetiky , profesionálny pohľad zvonka a vedenie som sama sebe nedokázala dať.

Postupne som si začala uvedomovať ako veľmi zasahovala absencia seba akceptácie a sebalásky do všetkých oblastí môjho života.

Dospela som k rozhodnutiu využiť všetky moje doterajšie skúsenosti, odborné vzdelanie a profesionálne zázemie k vytvoreniu služby wellness kouča určenému najmä ambicióznym ženám, kde je jedným z hlavných pilierov práve schopnosť sebaakceptácie a sebalásky.

Ako ženy sme mnohé v dnešnej patriarchálnej spoločnosti naučené venovať svoju pozornosť a čas všetkým ostatným len nie sebe. Je pre nás výzvou naučiť sa venovať v prvom rade sebe. Lepšie sa spoznať a tak poskytnúť úplne iný model – vzor pre ďalšiu generáciu žien. Pokiaľ to neurobíme a nenastavíme si iné kritériá pre úspech, také kde bude mať významné miesto zdravie, hrozia nám mnohé závažné choroby.

Mojou najsilnejšou motiváciou, pre ktorú som sa rozhodla pôsobiť ako wellness kouč a dôvod, prečo píšem aj tento článok je moje prianie:

  • aby malo čo najviac ľudí v mojom okolí možnosť zmeniť svoj workoholický život plný termínov, povinností, obáv, rizík, úzkostí… na život úspešný ale zároveň aj zdravý a spokojný
  • aby čo najmenej ľudí postihli také zdravotné problémy ako napríklad mňa, najmä ženy, ktoré ostali so svojimi deťmi ako samo živiteľky
  • aby čo najmenej detí zažilo závažnú chorobu svojich rodičov/rodiča, v tom najhoršom prípade nečakanú smrť ako to postihlo mňa, keď môj otec približne v takom veku ako som ja teraz, zomrel na infarkt. Pretože jeho životný štýl bol plný práce, starostí, nezdravej výživy a zhonu…
No Comments

Post a Comment