bodymindcoach.sk | Životný štýl ženy/matky/podnikateľky, alebo: Ako sa dopracovať k vyhoreniu?
602
post-template-default,single,single-post,postid-602,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-3.7,menu-animation-underline,wpb-js-composer js-comp-ver-5.0.1,vc_responsive

Životný štýl ženy/matky/podnikateľky, alebo: Ako sa dopracovať k vyhoreniu?

Spomínate si na výborný český film „Jak dostat tatínka do polepšovny?“ Alebo na americkú komédiu s Kate Hudson „ Ako prísť o muža za 10 dní?“ Oba filmy ponúkajú zaručene fungujúci návod na to, ako dosiahnuť úplný opak toho, o čo sa bežne človek snaží. Ak by som mohla ponúknuť v tomto článku návod na to, ako sa dopracovať k syndrómu vyhorenia, tak by som upriamila vašu pozornosť na nižšie uvedené rozhodnutia či vnútorné monológy:

  • Ešte chvíľku potiahnem a potom už pôjdem spať (a ubehne pár hodín…)
  • Mám toľko povinností…nestihnem ísť na obed. Čo už potom sa najem (večer  jem jedno cez druhé, a ešte niečo k tomu…)
  • Kto by spal 7-8 hodín, mne stačí 5-6 (musí mi to stačiť, aj keď vlastne mnohé noci ani poriadne nespím, pretože mi v hlave neustále víria myšlienky, úlohy, riešenia, narodeninová oslava dcéry, synov zápas, nezabudnúť nakúpiť…)
  • Som tak unavená a to je ešte len 11 hodín. No čo, urobím si ďalšiu šálku kávy, počkať koľko som ich už mala…?
  • Čo mám ísť? Zacvičiť si? A kde mám na to zobrať čas? A energiu?
  • Alebo naopak – dnes musím stihnúť ešte ten spinning a poriadne sa zničiť.
  • Potiahnem ešte tento víkend, potom si dám určite už voľno.
  • Teraz si nesmiem dovoliť zostať chorá doma…nechám si predpísať antibiotiká nech vydržím ďalej pracovať
  • Tak ma bolí hlava.. kde mám ten Ibalgin
  • Pane Bože, ako to mám celé utiahnuť, môj bývalý opäť neuhradil výživné, musím zobrať ďalšiu zákazku, musím to nejako vydržať…

Je možné, že poznáte veľmi dobre takéto rozhodnutia, ale doteraz sa vám ani nesnívalo, že by mohli viesť k tak závažnému ochoreniu akým je syndróm vyhorenia.

Naše telo sa pýta: DO KEDY EŠTE ? A pýta sa rôznymi spôsobmi. Vysiela signály, ktoré my ale úplne ignorujeme. Pretože máme svoju vlastnú agendu… svoje vlastné priority. Pretože si myslíme, že nám sa to nestane. Pretože si myslíme, že sme… nesmrteľné…?

Keď už sa prestávame tešiť z vecí, ktoré nám kedysi zaručene zlepšili náladu, keď sa nám nedarí robiť bežné rozhodnutia, keď nedokážeme kvalitne spávať, nič nám už nedáva zmysel, prípadne na diaľnici dva krát a viac neodbočíme tam, kde by sme mali a kvalita ako aj kvantita nášho výkonu prudko klesá…vtedy sme už naše telo resp. náš mozog vybičovali za hranicu.

Z vlastnej skúsenosti, ako aj zo skúseností žien, ktoré sú matkami a zároveň podnikajú, alebo zastávajú náročnú pracovnú pozíciu viem posúdiť, aké komplikované vnútorné monológy so sebou vedieme. Každý deň a často krát aj mnohé prebdené noci. A koľko vnútorných sabotérov, ktorí nás tlačia bláznivou rýchlosťou ďalej, si v sebe pestujeme…

Ako tento vlak, šialene sa rútiaci k prepadline, zastaviť? Keď tak nad tým rozmýšľam, napadá mi, že mnohé z nás si ani neuvedomujú, že sa niekam rútia. Tak nejak sa toto tempo a vysoké nároky kladené na nás stali našou každodennou rutinou. Takže si ani nechceme pripustiť, že už sme dávno presiahli hranicu, ktorá je pre naše fyzické a hlavne mentálne zdravie prípustná.

Môžem sa teda posnažiť poukázať na jednotlivé malé kroky, ktoré nás povedú k objavovaniu vlastnej cesty nadobúdania rovnováhy v našich životoch:

 

  • Vrátiť sa v čase ( v predstave) na miesta, kde vám bolo dobre, k rituálom, aktivitám, ktoré vám pôsobili radosť: napríklad pitie teplého kakaa večer pred spaním, cvičenie jogy doma alebo v nejakom príjemnom štúdiu, maľovanie/kreslenie, štrikovanie, tancovanie, korčuľovanie, písanie básničiek… čokoľvek, pri čom pookrejete

 

  • Začať sa zaujímať o to, čo jeme, kedy a ako jeme – dopriať si nutrične bohatú a vyváženú stravu, v kľude a pomaličky si ju vychutnávať (aspoň to skúsiť raz za čas a postupne si zvykať na to, že jedlo je „posvätné“ )

 

  • Zadeliť do svojho preplneného (aktivitami pre niekoho iného) harmonogramu aspoň 1xza dva týždne relaxačnú masáž ( pre seba). Dobré je pohľadať taký druh masáže, ktorá vám najviac vyhovuje a pri ktorej sa naozaj dokážete úplne uvoľniť. Aj keby to mala byť len masáž hlavy, alebo iba chodidlá, či šija. Hlavne si nájdite pre seba čas a objavte svet vonných olejov…

 

  • Každý deň si doprajte prechádzku. Aspoň 10-15 minút na čerstvom vzduchu robí zázraky

 

  • Nájsť si čas na modlitbu, pravidelne. Alebo na meditáciu. Nájsť si čas a miesto pre seba. Aby vás nikto a nič nerušilo. Mobil do bezpečnej vzdialenosti 😊

 

  • Ak máte energiu, skúste dobrovoľnícke práce – pomoc druhým je najzázračnejší liek na našu vlastnú ubolenú dušu…

 

  • Zvážte pravidelnú návštevu psychológa a/alebo kouča (podľa toho, ako sa cítite). Najlepšie, ak vám niekto, kto už má osobnú skúsenosť, poradí s výberom.

 

  • Upravte si spánok. Toto je jedna z veľmi dôležitých podmienok celkového zlepšenia vášho zdravotného stavu. Začnite si vytvárať svoj večerný rituál…to ako o sebe a o svojom živote rozmýšľate pred tým , než idete spať, má nesmierny vplyv na to, ako spíte a ako sa zobudíte.

 

  • Veďte si denníček, kde si budete písať čo pekné sa cez deň udialo, čo vám pomohlo sa cítiť lepšie, aké máte sny, zaznačujte si každý maličký posun a naučte sa byť vďačné za všetko čo máte – za to že vidíte, počujete, chodíte, hovoríte, za to, že dokážete vnímať pohladenie a naopak, dávať objatia. Mnohí ľudia na svete nemajú také šťastie…

 

 

Nezabúdajte, že dôležitý je progres nie perfekcionizmus…

                                                      Držím vám paste. Je nás veľa… Nezabúdajte, nie ste v tom samé! 

                                                                                                                                                                                                                K.

No Comments

Post a Comment